Populárny Spartan Race pred niekoľkými rokmi zavítal na Slovensko a ja som bol neskutočne šťastný, že sa budem môcť tohto preteku zúčastniť a nemusím o ňom snívať pri pozeraní na youtube. Ako zákon schválnosti sa pretek vždy konal v termíne, kedy mi to povinnosti nedovolili. Popularita preteku stúpla a nové termíny pribúdali. Ja som si tak vyskúšal prvý pretek, samozrejme ten najkratší. Pre porovnanie som skúsil aj Hero Race a Tvrďák. Mojim cieľom bolo vyskúšať si pretek a doraziť do cieľa. To mi neskôr nestačilo a chcel som zdolať aj dlhšie trate. Určil som si cieľ na sezónu. Zúčastním sa Spartan Sprint, Spartan Super a Spartan Beast, aby som získal aj trifectu.
Prvý zimný Spartan Sprint som si nemohol nechať újsť. Kondične som sa pripravoval prevažne v interiéri a keď bol sneh, vyskúšal som si aj beh. Keďže nemám v obľube dlhé behy, tak beh bol väčšinou takým spestrením alebo rozcvičením pred tréningom. Trénoval som prevažne s vlastným telom a doplnkovým závažím, s náčiním. Najčastejšie som využíval výpady, výstupy, výskoky, podliezanie, plazenie, spiderman, rúčkovanie, zhyby. To najviac potrebné na Spartana. Pretek bol skvelý a priniesol mi nezabudnuteľný zážitok. So samotným výkonom som bol spokojný a pretek som zvládol podľa svojich predstáv a očakávaní. Zimný Spartan má svoje nezabudnuteľné čaro.
Na Donovaloch konajúci sa Spartan Super bol z iného súdka. Zlyhal som ako sa len dalo. Zlyhal som svojou hlúposťou a preteky som podcenil. Pred pretekom som si užíval na dovolenke. Trénoval som, ale už nie tak intenzívne, nesústredil som sa na preteky, úplne som pozabudol na beh. Odštartoval som veľmi prekvapujúco, ale nadšenie mi nevydržalo dlho. Svaly na nohách mi začali tuhnúť a kŕče v lýtkach spôsobili, že približne druhú polovicu pretekov som musel odchodiť. Akýkoľvek pokus o beh bol neúspešný, nehovoriac o tom, že prekážky sa pre mňa stali naozaj prekážkami a nevyhol som sa tak angličákom. Zbytočne ! Podcenil som pitný režim a bol som vďačný za vodu od všetkých dobrovoľníkov, čo stáli pri trati. V cieli som bol nahnevaný, ale zároveň šťastný, že som to nevzdal a s trápením som to dotiahol do cieľa.
Tatranská Lomnica Spartan Beast. Už ten názov vzbudzoval rešpekt a po skúsenostiach z predchádzajúceho preteku som váhal, či sa vôbec zúčastním. Cieľ bol jasný, trifecta a chýbal mi už k tomu iba jeden poriadny krok. Idem na to. Budem si dávať pozor na stravovanie, do tréningu zaradím vytrvalostný beh v kombinácii s vysoko intenzívnym tréningom, opäť s vlastným telom. Telo tu musí fungovať čo najlepšie a svaly musia byť použiteľné. Teplo, zima, slnko, dážď, sneh a nekonečná cesta. Snažil som sa čo najlepšie rozložiť si sily. Svaly na nohách ako z kameňa a kŕče v lýtkach znova. Natiahnuť ich, chvíľu chôdza a znova beh. Brodenie sa v ľadových potokoch bolo to najlepšie pre moje nohy. Neskutočná úľava a znovu nájdená sila. Kvôli kŕčom opäť angličáky navyše, ale nevadí ide sa ďalej. Úspešne v cieli, šťastný a s trifectou na krku. S dosiahnutým časom som bol tiež spokojný. Stálo to za to a už uvažujem nad ďalšou trifectou :)
Článok z archívu, rok 2015.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára